domingo, 13 de julio de 2025

Musica Folclórica Paraguaya

 

Polkas Heko’ymáva

Ko’ polca  oúva  ñaneñemoñaregui ha oike pypuku ñanderekoteépe,   ijapohare jekuaa’ỹva ha ojekuaáva motivo  tetᾶyguáva péicha  “Ndarekói La Culpa “, “Alfonzo Loma “ , “Mama  Chemosẽ “, “ Mama Kumanda “ , “ Colorado “ , “ Colorado Retἇ “ ,”Campamento Cerro León “ , “Karreta  Guy “ , “ Che Lucero Aguai’y “ , “ Ḡuauḡui Pysapẽ “, ha ambbue.ḡ

rȏ upe ára España -ygua ombohekoguasu hague  América-pe, jajuhuta pete Paraguay  reko pyahu  osva tuguyjehe’águi, omoheñóiva’ekue tekoañete  umi itujavéva   músia España mba’éva , heta ñemoambue rire ko’aḡa ojekuáava polca paraguayarō.Katu upete guive motenonde’a ha Ñandejára ñe’ẽ pyhyuka ñande ypykuérape, oñepyrῦ oñemoherakuᾶ  purahéi ha jeroky españaygua mba’éva, ohasávo ára ohóvo oñemoambue péicha oḡuahẽ meve jekupyty guarani ᾶngareko rehe.

Amo tavusu jepy’apy’me, Europa del Este ,amo pa’aryjere 1830 rupi , heñói pete jeroky  Ipurysýi kõiva , ipurysýi  ha’etevoi peteῖ  purysýiguata hérava .polka .Upéi umi  ary ohasava’ekue Sandy XIX Mbyte gotyoma , heta oiko rire haimete Europa javeve oḡuahẽ ha ojekuaa opaite hendarupi Rio de la plata tuichakue javeve. Ko jeroky herakuᾶitéva  rupi Paraguay retᾶyguakuéra oipyhy héra ohero haḡua ñanemba’e, upévare ñande jeroky  réra  ou  pytagua ñe’ẽgui . Heta jey oñeñeha’ᾶ oñemoambue haḡua  polka ambue téra rehe , péicha  kyre’ỹ  (Alegre) , Saraki (Travieso ), Techaga’u (Añoranza ), aḡa katu  marᾶveteva ko’ᾶ téra ndohopytýi pe jehupytyrᾶ , pe téra polka oike jepe  ñane retᾶygua jepokuápe  ha avei hasyetrei umi pytaguápe omoñe’ẽ haḡua guarani ñe’ẽ : upévare héra papykõinte  oúva  pytaguarekogui, katu puraheirekópe polca paraguaya ndojoguáiete  polka Europa-ygápe.

Polca paraguaya ha’e 6x8, ojehe’áva purysýi’apy purysýikõi ha mombykykuéra ndive ; ha katu  polka Europa -pegua  ha’e purysyikȏi .

Pe purysýi orekóva mbohapy pa’ῦ ojoykemoῖva , omoirῦvo  ha mokȏ pa’ῖ mba’epúpe , ome’ẽ chupe peteῖ teko ñeikumby ha sa’y  ñanemba’eteéva, ñande polca paraguaya puraheiharakuéra ombohérava “el sincopado paraguayo “ .

Peteῖ moanduhe ome’ẽva  polca paraguayape ha’e  umi moambuehaita  arapa’ῦ ’apýva  ha omongakuaávo  ipype purysýijoja  ijojaha’ỹva

Ndaipóriramo jepe araka’etépa  heñói polca paraguaya  pe apoppa’ỹ marandeko-arandupy jekakuaa   ha’e pe mba’e osẽva’ekue ára pukukue javeve, katu oimerõ peteῖ arange marandekópe ikatúva ojehechauka    kuatiañe’ẽ “El semanario “ omoherakuᾶ hogue 27 jasypateῖ 1858  guarépe peteῖ marandu he’íhape  tetᾶygua ojerokyhague  “ i-polka “ oñeinagurarõ guare Venancio López róga, ko’aḡa ha’éva Asunción Palace Hotel ,opytáva  Colón ha Estrella-pe , upérõ  polca réra papykõi  opyta música tatᾶygua mba’érõ , heko ha ijavatee  ñande polca paraguaya ko’aḡaguaMusic

.

Polkas Heko’ymáva

Ko’ polca  oúva  ñaneñemoñaregui ha oike pypuku ñanderekoteépe,   ijapohare jekuaa’ỹva ha ojekuaáva motivo  tetᾶyguáva péicha  “Ndarekói La Culpa “, “Alfonzo Loma “ , “Mama  Chemosẽ “, “ Mama Kumanda “ , “ Colorado “ , “ Colorado Retἇ “ ,”Campamento Cerro León “ , “Karreta  Guy “ , “ Che Lucero Aguai’y “ , “ Ḡuauḡui Pysapẽ “, ha ambbue.ḡ

Pumbasy  osva polca paraguayagui

 Ja’ehaguéicha polca paraguaya purysýijoja imba’erekoetáva ha tenondetépe  mba’epupor  upévare oiko chugui   ambue meña moheñóiha, purahéi ha jeroky . Polca paraguayagui heñói polca -canción,  canción paraguaya térἇ “ purahéi térἇ canción. Ambue  ha’e compuesto , “ purahéi syryry “ ,  galopa ha guarania.

Purahéi Paraguaya

Polca paraguaya ojekuaáva  akointe heko rory rehe . Oñepyrva’ekue mba’epu añonterõ, uperireminte oñemo moñe’rᾶ, ha imbegueve purysýijoja ikatu haḡuaicha ndahasýi ojepurahéi ojehaiva’ekue, ohechauka porἇve haḡua temiandu . Ko’ἇva omoheñóiva’ekue  “purahéi “ Paraguay mba’eteéva.

El Compuesto

Ha’e pete purahéi omombe’úva oikohaichaite umi mba’e añetehápe tér tembiasakue. Ikatu ñamboysýi “ Suceso Mateo Gamarra “ “Vapor-cue “Emilio Servin “ ha ambue

La Galopa

Ko música tér jeroky  ojogua  polca paraguayape, katu moanduhe imbareteve purysýijojápe oῖhape pa’ῦ guasu ha  ipukuvéva. Héra  ou jeroky  galop Alemania-gui. Katu hérante oiporúva aḡa katu purahéi ni jeroky ndorekói mba’evete Alemania purahéi ha ijeroky. Pe galopa paraguaya ipurysýi 6x8, hekoteéva; oguereko  purysýi  moanduhe ohechaukáva vevuimi  ipirehúva mba’epu reko . Mokõihápe oguereko teko ojekuaáhape  ojepuru jave mba’epuha  oñembotáva, péicha  plato, bombo ha caja; ha’egui  peteῖ música ombopúva  banda-kuéra  ha ha’ehápe  ika’avovéva enterove apytégui.

Purahéi Asy

Ha’e purahéi Paraguay mba’e angapyandúva  ogueromandu’áva  yma guare tekoha guasu , ojepurahéiva ahy’ojoyvýpe, ha’éva  purahéi oñehenduvéva ha ojehayhúveva tavaygua apytépe , heko jahe’o ha oñemoirῦva  mbaraka púpe.

Purahéi Jahe’o

Ha’e peteῖ purahéi paraguayreko ikatúva ñahenói purahéi jahe’o, oñemboheko ambuéva purahéi asýgui, oreko moñe’ẽrἇ  avaaty imboriahuvéva reko ,ojepuruhápe ñe’ẽ “joparápe “ tavaygua oipuruvéva,  ja’eporἇserõ ñe’ẽ ojoparáva guarani  ñe’ẽ castellano ndive, hetave savore guaraníme hetave paraguayokuéra oipurúva  oñeñanduka haḡua, umi puraheikuéra akóinte omombe’u ógayguakuéra térἇ tetἇ rechaga’u  (i-valle) mborayhu ñembyasy, kóva ha’é peteῖva Paraguay reko añetegua.

Rasgido Doble

Upe habanera ha’eva’ekue pete purahéi meña oñemongakuaavéva’ekue  Sandy XIX América latina-pe .Ohasávo ára oñemoambueva’ekue  ha ojehe’a ambue mba’e  opaichagua tendagua reko. Péichakue heñói opaichagua purahéi meña, techapyrἇrõ bolero, rasgido dolbe, tango. Paraguayokuéra ojepokuaave rupi mbaraka ñembopu rehe oipyhy, la habanera  oñeñatõiva mbaraka sἇme  upévare pe héra  rasgido doble   oñemoirῦgui mbaraka sἇ jeharýpe ha joyvy kuἇ ojopy hatἇve jave mbaraka sἇ  ñavõ mokõ mbojojaha jave.

Ko rasgido doble ha’e purysýi joyvy ha péichaite oñemoheraku  Argentia rembe’ýre avei.

Valseado

Vals heñói Europa-pe ha ouahva’ekue paraguaype  Sandy XIX oñepyrῦmi rire  ha pya’eterei ojepyso koichagua meña itavaygua rekóva , ohasávo ára paraguaygua omoambue ohóvo ome’ẽvo chupe heko tee ha omoinge tavarandu rekópe  mba’epu ha jeroky reko, péicha avei paraguay mbaraka mbopúpe omboheko peteῖva ijeharýpe.

La Guarnia

Pandy 20 Mbyte rupi  purahéi meña moheñoiháre  ñanemopeteva  arapy javeve, guarania ,pe apohare José Asunción Flores  omoheñói ipype temiandu ohasávo ára  oiko chugui  hekove apoukahavoi. Flores oipyhy Rogelio Recalde  mba’e hérava “ Ma’rpa Reikuaase “ ome’ chupe  myatyrõ ha mba’epu Banda de Policia-pe ḡuara, oipuruhápe hembikuaa ypy mba’epu rehegua . Upe rire  ogueraha  puhoépe ha ojerure  puraheihára Salvador  Déntice-pe  oñembopu haḡua mandu’ahaite mba’epu opa haḡua. Kóva oporandu puraheihára Nicolino Pellegrini  kóva omonei py’arorýpe .

Banda de Policia oñembokatupyry jave Flores akóinte   ombopu “Allegro-pe “  ko’aḡa peteῖ purysýi imbeguevéva “Andantico “ árape  peteῖ 6x8 ipuapývape peteῖ mba’e pyahu ipuporἇvéva . Peteῖhapegua Flores rembiapokue  oñembohéra   “Jejui “ peteῖ ysyry tuicháva  Norte gotyo opytáva réra , hembykuri  ojetopa téra papykᾶva ombohéra haḡua hembiapokue , tekotevẽ ojetopa peteῖ ñe’ẽ paraguayetéva  ohoiteva Paraguay angaandu rehe. Pya’etente voi ojejesareko Paraguay ñe’ẽporᾶhaipyre rehe , ojetopa ñe’ẽpapára Molinas Rolón ñe’ẽnguére ,  he’íva kóicha : “ Y fue también guarania la región prometida como tierra de ensueño, de ilución y de vida, tierra  donde nacieron  las flores  santuarias y robustas  pasiones y gestas fabularias… “ Upévare upete guive mbopuhára Flores  py’apeteῖme  oipyhy ñe’ẽ “Guarania “hembiapokue réra papykõiramo .Opavave tembiapokue puahu noñemonei guasúi katu oῖ avei omonéi ha ocharamóva . Ko ipahapegua atýpe jajuhu kuatiahaihára Facundo  Recalde ( Fa Re ) , Victor Montorfano , ñe’ẽpapára Guairaygua  Manuel Ortiz Guerrero , Dario Gómez Serrato, Mauricio Cardozo Ocampo,Dario Gómez Serrato puraheihára Banda de  la Policia  ha ñe’ẽpapára katupyry ha’ekuri pe ombojuajuva’ekue mbopuhára Flores ha ñe’ẽpapára  Ortiz Guerrero ndive , opytávo tuicháva tekoayhu  oñondive , upe guive  Ortiz Guerrero mano  voiete peve , ha’eva’ekue  peteῖ pysyrõhára, recharamohára,   temiandume’ẽhára  Flores-pe ḡuara, ichupemi ombopy’aguasu  ojejuhu jave vy’a’ỹme heta ñeko’õi hague oῖgui ohayhu’ỹva chupe hembiapokueére. Ortiz Guerrero momba’eguasu hembiapokuére omokyre’ỹ ha ojerovia ijehe . Flores oḡuahẽ peteῖ ñe’ẽme  oiphývo  hembiapokue ytarõ  peteῖ ñe’ẽ tavaarandu  ipu mbeguekatúva hérava  “ polca paraguaya .”  ha hekoteevéva heñói haguerupi “ purahéi asy “ ha’éva guarania reñói hague . Péicha  Flores rembijuhu  hendaitépe oiko  ohechauka rehe Paraguay mba’eputee  Paraguay rekopyaandu ojejuhu ipype peteῖ ñemonde pyahu reheve .

Péicha heñói  hembiapo ypykue  ombotuichava’ekue purahéi paraguayguápe , ko’ᾶva ha’e “ Arribeño Resay “  , “ Ka’aty “, “India “, Kerasy “, “ Panambi Vera “, “ Mburicao “, “ Nerendápe Aju “, “Ñasaindýpe”, “Ahendu Nde sapukái “, ha  “Pyhare Pyte “ tetᾶygua monei  ha guerohorýpe. Upe  rire Flores rapykúri heñói apohára pyahu oguatáva Flores rakuerupi , ko’ᾶva ombojeguave  ñande purahéi reko ha ombojapyhara tetᾶ mboipyri oiko haḡua  arapýre.

Tipos de Guaranias

Guarania oñembohapo mba’epu tavaarandugua rehe , ijypygua , ha’e añetete guarania añete omoheñóihaguéicha mbopuhára  José Asunción Flores , pete mba’epupor oikehatἇ hápe Italia puraheikuéra pokatu, Flores  oñemoarandúgui ko’ἇva ẽjerére, Banda  de Policia-pe. Peteῖva  ko’ἇva ha’e :  “ Nerendape Aju ,“ “Ñemitỹ “, “ Panambi Vera “, ha ambue.

Pe Guarnia ipu’asýveva ohove pytagua reko gotyo, ikatu oime bolero rehe ojesarekove ra’e , ipuporkuépe ha ijehaípe. Oguerpurahéi mborayhu, hetave jey  castellano ñe’me , pete pupor omyivéva. Umi imbopuhare ha’e Demetrio Ortiz, Emigdio Ayala Baez, Herminio Giménez, ha ambue. Ikatu avei ñanemandu’a  “ Recuerdo de Ypacarai “,  “ Mis Noches Sin Ti “, “Oración a mi Amada “, “ Mi Dicha Lejana “ ha ambue.

Pandy 1950 guive José Asuncion Flores oñepyrῦ oguata peteῖ tape pyahu ha ogueraha Guarania purahéityrupi. Techapyrἇrõ: “ Maria de la Paz “,  “ Pyhare Pyte “ “ Ñande Ruvusu “, ha oguerjera  avei  hembiapo ypy Mba’epuaty guasu puraheitýpe ḡuara , techapyrἇrõ “ Mburicao”, “ Nerendápe Aju “, “ Ñemitỹ “, “India “, ha ambue, ohupytýva techaramo, mbopuhára oreko tekoporἇ  ohekávo ypaha’ỹva, omba’apo ñe’ẽpoty  purahéity rehegua  ñane retἇ ha arapýre. Péichante avei  juaju aty guasu opurahéivape ḡuara.

La Avanzada

Pandy 1980-pe, ohesa’ijo por  aporape música paraguaya rehegua, puraheihára Oscar Nelzon Sfuán oguerovia  tekotevẽha peteῖ  mba’epu heko pyahúva , ha onohẽ peteῖ disco  iñapañuáiva  orekóva ipype música  de  “Avanzada”, ko purysýi pyahu oiko  guarania ha polca juajúgui, ha oguenohẽ peteῖ purysýi pyahu,ijehegui ohesape . Avanzada oreko ipype tembiporu pyahu  eléctronica hamba’e  oñandukáva  mba’e pyahu  moporἇmbyre, ambue mba’e  ojeporúva ha’e ñembotáva ha jaipejúva.

Ko tembiapo  omoheñóiva’ekue Mbopuhára Oscar Nelzon Safuán  oheja jopóirõ tuichaitereíva  kuaapyeta purahéi rehegua paraguaype uara , péicha oha’ἇ ombyetia’e jey música paraguayape . Ipurysýipe ipya’éve  oiporuramo jepe purysýi 6x8,  ohupytykuaa  ku’e  porἇ ombyai’ỹre purysýi rekotee kóva ndojehúi polca ha guaraniape . Umi omoñepyrῦva’ekue ko mba’pu pyahu  ha’e Mauricio Cardozo Ocampo , Luis Bordón, Cristino Baez Monges , Julio César del Paraguay , Papi Galan,Mario Garcia Siani , Herminio Maldonado ha Oscar Fadlala Safuán  ojepytaso ha omotenondeva’ekue  hembiaha guive.

Kambapu

Ha’e pete meña purahéi purysýi pyahu ojehe’áva galópa  ha polca paraguaya rehe  ipurysýi  afro-paraguayas  Kambakua mba’e , ha’e peteῖ 6x8 oñeñanduhápe  mbaraka guasu pu ojoguaha galópape , katu mbaraka omoirῦva ombojoyvy mokõi ku’e  ha ombojuaju  purysýi pu’atἇ Kambakua mba’e rehe , ojeko peteῖ mba’epu oñembotávape osẽ haḡua peteῖ purysýi pyahu ndaha’eveimava ni polca, ni galópa  ni purysýi  africa-ygua . Ha’e peteῖ 6x8  hyapúva Paraguay rekóva , katu peteῖ kambareko mandu’avy


domingo, 8 de septiembre de 2024

 

Tapiti ha Jaguarete

Pete ka’aru  Tapiti oñenohína itatýpe upéi ohasa ohóvo pete Jaguarete  ivare’áva , tapiti  ohecha chupe ha oñemondýi , jaguareté ojapysaka hese ha he’i chupe : tapiti , ejúna jakaru haua che rógape.

-Jaguarete ome’ chupe  hóga  renda

-tapiti  oho ha ombota jaguaretépe hóga rok

-Jaguarete omouah chupe hógape

-Eguapýna tapiti  mesápe jakaru haua

-tapiti oprandu jaguaretépe  : mba’épa jakarúta

-Jaguarete ombohovái : jakarúta so’o

-Tapiti he’i jaguaretépe che nda’uséi so’o , ko’rõ tereho che rógape ja’u tembi’u hetereíva.

-Jaguarete oho ombota tapitípe hok

-Tapiti he’i chupe : eju jakaru haua okápe  che rok mich ha nandejamo’ái pype

-Upéicha tapiti ombotavy jaguaretépe  ani haua ho’u chupe.

sábado, 4 de septiembre de 2021

MUSICA FOLCLORICA PARAGUAYA

Musica Folclórica Paraguaya

Ñanemandu’arȏ upe ára España -ygua ombohekoguasu hague  América-pe, jajuhuta pete Paraguay  reko pyahu  osva tuguyjehe’águi, omoheñóiva’ekue tekoañete  umi itujavéva   músia España mba’éva , heta ñemoambue rire ko’aḡa ojekuáava polca paraguayarō.Katu upete guive motenonde’a ha Ñandejára ñe’ẽ pyhyuka ñande ypykuérape, oñepyrῦ oñemoherakuᾶ  purahéi ha jeroky españaygua mba’éva, ohasávo ára ohóvo oñemoambue péicha oḡuahẽ meve jekupyty guarani ᾶngareko rehe.

Amo tavusu jepy’apy’me, Europa del Este ,amo pa’aryjere 1830 rupi , heñói pete jeroky  Ipurysýi kõiva , ipurysýi  ha’etevoi peteῖ  purysýiguata hérava .polka .Upéi umi  ary ohasava’ekue Sandy XIX Mbyte gotyoma , heta oiko rire haimete Europa javeve oḡuahẽ ha ojekuaa opaite hendarupi Rio de la plata tuichakue javeve. Ko jeroky herakuᾶitéva  rupi Paraguay retᾶyguakuéra oipyhy héra ohero haḡua ñanemba’e, upévare ñande jeroky  réra  ou  pytagua ñe’ẽgui . Heta jey oñeñeha’ᾶ oñemoambue haḡua  polka ambue téra rehe , péicha  kyre’ỹ  (Alegre) , Saraki (Travieso ), Techaga’u (Añoranza ), aḡa katu  marᾶveteva ko’ᾶ téra ndohopytýi pe jehupytyrᾶ , pe téra polka oike jepe  ñane retᾶygua jepokuápe  ha avei hasyetrei umi pytaguápe omoñe’ẽ haḡua guarani ñe’ẽ : upévare héra papykõinte  oúva  pytaguarekogui, katu puraheirekópe polca paraguaya ndojoguáiete  polka Europa-ygápe.

Polca paraguaya ha’e 6x8, ojehe’áva purysýi’apy purysýikõi ha mombykykuéra ndive ; ha katu  polka Europa -pegua  ha’e purysyikȏi .

Pe purysýi orekóva mbohapy pa’ῦ ojoykemoῖva , omoirῦvo  ha mokȏ pa’ῖ mba’epúpe , ome’ẽ chupe peteῖ teko ñeikumby ha sa’y  ñanemba’eteéva, ñande polca paraguaya puraheiharakuéra ombohérava “el sincopado paraguayo “ .

Peteῖ moanduhe ome’ẽva  polca paraguayape ha’e  umi moambuehaita  arapa’ῦ ’apýva  ha omongakuaávo  ipype purysýijoja  ijojaha’ỹva

Ndaipóriramo jepe araka’etépa  heñói polca paraguaya  pe apoppa’ỹ marandeko-arandupy jekakuaa   ha’e pe mba’e osẽva’ekue ára pukukue javeve, katu oimerõ peteῖ arange marandekópe ikatúva ojehechauka    kuatiañe’ẽ “El semanario “ omoherakuᾶ hogue 27 jasypateῖ 1858  guarépe peteῖ marandu he’íhape  tetᾶygua ojerokyhague  “ i-polka “ oñeinagurarõ guare Venancio López róga, ko’aḡa ha’éva Asunción Palace Hotel ,opytáva  Colón ha Estrella-pe , upérõ  polca réra papykõi  opyta música tatᾶygua mba’érõ , heko ha ijavatee  ñande polca paraguaya ko’aḡagua.

Polkas Heko’ymáva

Ko’ polca  oúva  ñaneñemoñaregui ha oike pypuku ñanderekoteépe,   ijapohare jekuaa’ỹva ha ojekuaáva motivo  tetᾶyguáva péicha  “Ndarekói La Culpa “, “Alfonzo Loma “ , “Mama  Chemosẽ “, “ Mama Kumanda “ , “ Colorado “ , “ Colorado Retἇ “ ,”Campamento Cerro León “ , “Karreta  Guy “ , “ Che Lucero Aguai’y “ , “ Ḡuauḡui Pysapẽ “, ha ambbue.ḡ

Pumbasy  osva polca paraguayagui

 Ja’ehaguéicha polca paraguaya purysýijoja imba’erekoetáva ha tenondetépe  mba’epupor  upévare oiko chugui   ambue meña moheñóiha, purahéi ha jeroky . Polca paraguayagui heñói polca -cancióncanción paraguaya térἇ “ purahéi térἇ canción. Ambue  ha’e compuesto , “ purahéi syryry “ ,  galopa ha guarania.

Purahéi Paraguaya

Polca paraguaya ojekuaáva  akointe heko rory rehe . Oñepyrva’ekue mba’epu añonterõ, uperireminte oñemo moñe’rᾶ, ha imbegueve purysýijoja ikatu haḡuaicha ndahasýi ojepurahéi ojehaiva’ekue, ohechauka porἇve haḡua temiandu . Ko’ἇva omoheñóiva’ekue  “purahéi “ Paraguay mba’eteéva.

El Compuesto

Ha’e pete purahéi omombe’úva oikohaichaite umi mba’e añetehápe tér tembiasakue. Ikatu ñamboysýi “ Suceso Mateo Gamarra “ “Vapor-cue “Emilio Servin “ ha ambue

La Galopa

Ko música tér jeroky  ojogua  polca paraguayape, katu moanduhe imbareteve purysýijojápe oῖhape pa’ῦ guasu ha  ipukuvéva. Héra  ou jeroky  galop Alemania-gui. Katu hérante oiporúva aḡa katu purahéi ni jeroky ndorekói mba’evete Alemania purahéi ha ijeroky. Pe galopa paraguaya ipurysýi 6x8, hekoteéva; oguereko  purysýi  moanduhe ohechaukáva vevuimi  ipirehúva mba’epu reko . Mokõihápe oguereko teko ojekuaáhape  ojepuru jave mba’epuha  oñembotáva, péicha  plato, bombo ha caja; ha’egui  peteῖ música ombopúva  banda-kuéra  ha ha’ehápe  ika’avovéva enterove apytégui.

Purahéi Asy

Ha’e purahéi Paraguay mba’e angapyandúva  ogueromandu’áva  yma guare tekoha guasu , ojepurahéiva ahy’ojoyvýpe, ha’éva  purahéi oñehenduvéva ha ojehayhúveva tavaygua apytépe , heko jahe’o ha oñemoirῦva  mbaraka púpe.

Purahéi Jahe’o

Ha’e peteῖ purahéi paraguayreko ikatúva ñahenói purahéi jahe’o, oñemboheko ambuéva purahéi asýgui, oreko moñe’ẽrἇ  avaaty imboriahuvéva reko ,ojepuruhápe ñe’ẽ “joparápe “ tavaygua oipuruvéva,  ja’eporἇserõ ñe’ẽ ojoparáva guarani  ñe’ẽ castellano ndive, hetave savore guaraníme hetave paraguayokuéra oipurúva  oñeñanduka haḡua, umi puraheikuéra akóinte omombe’u ógayguakuéra térἇ tetἇ rechaga’u  (i-valle) mborayhu ñembyasy, kóva ha’é peteῖva Paraguay reko añetegua.

Rasgido Doble

Upe habanera ha’eva’ekue pete purahéi meña oñemongakuaavéva’ekue  Sandy XIX América latina-pe .Ohasávo ára oñemoambueva’ekue  ha ojehe’a ambue mba’e  opaichagua tendagua reko. Péichakue heñói opaichagua purahéi meña, techapyrἇrõ bolero, rasgido dolbe, tango. Paraguayokuéra ojepokuaave rupi mbaraka ñembopu rehe oipyhy, la habanera  oñeñatõiva mbaraka sἇme  upévare pe héra  rasgido doble   oñemoirῦgui mbaraka sἇ jeharýpe ha joyvy kuἇ ojopy hatἇve jave mbaraka sἇ  ñavõ mokõ mbojojaha jave.

Ko rasgido doble ha’e purysýi joyvy ha péichaite oñemoheraku  Argentia rembe’ýre avei.

Valseado

Vals heñói Europa-pe ha ouahva’ekue paraguaype  Sandy XIX oñepyrῦmi rire  ha pya’eterei ojepyso koichagua meña itavaygua rekóva , ohasávo ára paraguaygua omoambue ohóvo ome’ẽvo chupe heko tee ha omoinge tavarandu rekópe  mba’epu ha jeroky reko, péicha avei paraguay mbaraka mbopúpe omboheko peteῖva ijeharýpe.

La Guarnia

Pandy 20 Mbyte rupi  purahéi meña moheñoiháre  ñanemopeteva  arapy javeve, guarania ,pe apohare José Asunción Flores  omoheñói ipype temiandu ohasávo ára  oiko chugui  hekove apoukahavoi. Flores oipyhy Rogelio Recalde  mba’e hérava “ Ma’rpa Reikuaase “ ome’ chupe  myatyrõ ha mba’epu Banda de Policia-pe ḡuara, oipuruhápe hembikuaa ypy mba’epu rehegua . Upe rire  ogueraha  puhoépe ha ojerure  puraheihára Salvador  Déntice-pe  oñembopu haḡua mandu’ahaite mba’epu opa haḡua. Kóva oporandu puraheihára Nicolino Pellegrini  kóva omonei py’arorýpe .

Banda de Policia oñembokatupyry jave Flores akóinte   ombopu “Allegro-pe “  ko’aḡa peteῖ purysýi imbeguevéva “Andantico “ árape  peteῖ 6x8 ipuapývape peteῖ mba’e pyahu ipuporἇvéva . Peteῖhapegua Flores rembiapokue  oñembohéra   “Jejui “ peteῖ ysyry tuicháva  Norte gotyo opytáva réra , hembykuri  ojetopa téra papykᾶva ombohéra haḡua hembiapokue , tekotevẽ ojetopa peteῖ ñe’ẽ paraguayetéva  ohoiteva Paraguay angaandu rehe. Pya’etente voi ojejesareko Paraguay ñe’ẽporᾶhaipyre rehe , ojetopa ñe’ẽpapára Molinas Rolón ñe’ẽnguére ,  he’íva kóicha : “ Y fue también guarania la región prometida como tierra de ensueño, de ilución y de vida, tierra  donde nacieron  las flores  santuarias y robustas  pasiones y gestas fabularias… “ Upévare upete guive mbopuhára Flores  py’apeteῖme  oipyhy ñe’ẽ “Guarania “hembiapokue réra papykõiramo .Opavave tembiapokue puahu noñemonei guasúi katu oῖ avei omonéi ha ocharamóva . Ko ipahapegua atýpe jajuhu kuatiahaihára Facundo  Recalde ( Fa Re ) , Victor Montorfano , ñe’ẽpapára Guairaygua  Manuel Ortiz Guerrero , Dario Gómez Serrato, Mauricio Cardozo Ocampo,Dario Gómez Serrato puraheihára Banda de  la Policia  ha ñe’ẽpapára katupyry ha’ekuri pe ombojuajuva’ekue mbopuhára Flores ha ñe’ẽpapára  Ortiz Guerrero ndive , opytávo tuicháva tekoayhu  oñondive , upe guive  Ortiz Guerrero mano  voiete peve , ha’eva’ekue  peteῖ pysyrõhára, recharamohára,   temiandume’ẽhára  Flores-pe ḡuara, ichupemi ombopy’aguasu  ojejuhu jave vy’a’ỹme heta ñeko’õi hague oῖgui ohayhu’ỹva chupe hembiapokueére. Ortiz Guerrero momba’eguasu hembiapokuére omokyre’ỹ ha ojerovia ijehe . Flores oḡuahẽ peteῖ ñe’ẽme  oiphývo  hembiapokue ytarõ  peteῖ ñe’ẽ tavaarandu  ipu mbeguekatúva hérava  “ polca paraguaya .”  ha hekoteevéva heñói haguerupi “ purahéi asy “ ha’éva guarania reñói hague . Péicha  Flores rembijuhu  hendaitépe oiko  ohechauka rehe Paraguay mba’eputee  Paraguay rekopyaandu ojejuhu ipype peteῖ ñemonde pyahu reheve .

Péicha heñói  hembiapo ypykue  ombotuichava’ekue purahéi paraguayguápe , ko’ᾶva ha’e “ Arribeño Resay “  , “ Ka’aty “, “India “, Kerasy “, “ Panambi Vera “, “ Mburicao “, “ Nerendápe Aju “, “Ñasaindýpe”, “Ahendu Nde sapukái “, ha  “Pyhare Pyte “ tetᾶygua monei  ha guerohorýpe. Upe  rire Flores rapykúri heñói apohára pyahu oguatáva Flores rakuerupi , ko’ᾶva ombojeguave  ñande purahéi reko ha ombojapyhara tetᾶ mboipyri oiko haḡua  arapýre.

Tipos de Guaranias

Guarania oñembohapo mba’epu tavaarandugua rehe , ijypygua , ha’e añetete guarania añete omoheñóihaguéicha mbopuhára  José Asunción Flores , pete mba’epuporἇ  oikehatἇ hápe Italia puraheikuéra pokatu, Flores  oñemoarandúgui ko’ἇva ẽjerére, Banda  de Policia-pe. Peteῖva  ko’ἇva ha’e :  “ Nerendape Aju ,“ “Ñemitỹ “, “ Panambi Vera “, ha ambue.

Pe Guarnia ipu’asýveva ohove pytagua reko gotyo, ikatu oime bolero rehe ojesarekove ra’e , ipuporkuépe ha ijehaípe. Oguerpurahéi mborayhu, hetave jey  castellano ñe’me , pete pupor omyivéva. Umi imbopuhare ha’e Demetrio Ortiz, Emigdio Ayala Baez, Herminio Giménez, ha ambue. Ikatu avei ñanemandu’a  “ Recuerdo de Ypacarai “,  “ Mis Noches Sin Ti “, “Oración a mi Amada “, “ Mi Dicha Lejana “ ha ambue.

Pandy 1950 guive José Asuncion Flores oñepyrῦ oguata peteῖ tape pyahu ha ogueraha Guarania purahéityrupi. Techapyrἇrõ: “ Maria de la Paz “,  “ Pyhare Pyte “ “ Ñande Ruvusu “, ha oguerjera  avei  hembiapo ypy Mba’epuaty guasu puraheitýpe ḡuara , techapyrἇrõ “ Mburicao”, “ Nerendápe Aju “, “ Ñemitỹ “, “India “, ha ambue, ohupytýva techaramo, mbopuhára oreko tekoporἇ  ohekávo ypaha’ỹva, omba’apo ñe’ẽpoty  purahéity rehegua  ñane retἇ ha arapýre. Péichante avei  juaju aty guasu opurahéivape ḡuara.

La Avanzada

Pandy 1980-pe, ohesa’ijo por  aporape música paraguaya rehegua, puraheihára Oscar Nelzon Sfuán oguerovia  tekotevẽha peteῖ  mba’epu heko pyahúva , ha onohẽ peteῖ disco  iñapañuáiva  orekóva ipype música  de  “Avanzada”, ko purysýi pyahu oiko  guarania ha polca juajúgui, ha oguenohẽ peteῖ purysýi pyahu,ijehegui ohesape . Avanzada oreko ipype tembiporu pyahu  eléctronica hamba’e  oñandukáva  mba’e pyahu  moporἇmbyre, ambue mba’e  ojeporúva ha’e ñembotáva ha jaipejúva.

Ko tembiapo  omoheñóiva’ekue Mbopuhára Oscar Nelzon Safuán  oheja jopóirõ tuichaitereíva  kuaapyeta purahéi rehegua paraguaype uara , péicha oha’ἇ ombyetia’e jey música paraguayape . Ipurysýipe ipya’éve  oiporuramo jepe purysýi 6x8,  ohupytykuaa  ku’e  porἇ ombyai’ỹre purysýi rekotee kóva ndojehúi polca ha guaraniape . Umi omoñepyrῦva’ekue ko mba’pu pyahu  ha’e Mauricio Cardozo Ocampo , Luis Bordón, Cristino Baez Monges , Julio César del Paraguay , Papi Galan,Mario Garcia Siani , Herminio Maldonado ha Oscar Fadlala Safuán  ojepytaso ha omotenondeva’ekue  hembiaha guive.

Kambapu

Ha’e pete meña purahéi purysýi pyahu ojehe’áva galópa  ha polca paraguaya rehe  ipurysýi  afro-paraguayas  Kambakua mba’e , ha’e peteῖ 6x8 oñeñanduhápe  mbaraka guasu pu ojoguaha galópape , katu mbaraka omoirῦva ombojoyvy mokõi ku’e  ha ombojuaju  purysýi pu’atἇ Kambakua mba’e rehe , ojeko peteῖ mba’epu oñembotávape osẽ haḡua peteῖ purysýi pyahu ndaha’eveimava ni polca, ni galópa  ni purysýi  africa-ygua . Ha’e peteῖ 6x8  hyapúva Paraguay rekóva , katu peteῖ kambareko mandu’avy 

miércoles, 7 de octubre de 2020

NOMBRES TOPONIMICOS EN GUARANI

 

Kanindeju ha'e tetãvore Paraguái retãmegua, oĩva yvate ha kuarahy resẽ gotyo. Itavaguasu ha'ehína Salto del Guairá.

Ko tetãvorepe oiko 140.551 ava (2002 ary).

 

KANINDE= LORO, guacamayo

JU= APÓCOPE DE  SA’YJU.

Kanindeju: gua’a sa’yju.

Antiguo nombre de los saltos del guaira

Nombre del casique de la región

 

Kanindeju

Es muy reciente su creación y su constitución se realizó con el desmembramiento territorial que sufrieron KA’AGUASU Y ALTO PARANA.

KA’AGUASÚGUI  OJEI.

Ypehũ

Villa Ygatimi

Kuruguaty:/ kurugua fruta parecida a la berenjena y ty: conjunto, montón.

ALTO PARANAGUI OJEI.

Distrito Salto del Guaira hoy capital departamental de kanindeju

La Ley 406 de diciembre de 1973  que con los distritos citados más Corpus Cristis fue creado  el departamento Kanendiju nombre  que por Ley de la Nación fue corregido por Kanindeju en vez de Kanendiju (reparando un error toponímico involuntario.

 OROGRAFIA

MBARAKAJU: Mbarakaja=ju = gato montés

Hoy reseva del mbarakaju donde esta la fundación Moisés Bertoni.

 

HIDROGRAFIA.

Posee dos vertientes hacia el este la del rio Parana que recibe las aguas de los ríos y arroyos.

1  RIO PARANA

 

 

KARAPÃ: torcido, curvo

Arroyo que nace en el ángulo de las cordilleras Amambay y mbarakaju, afluente del Rio Parana: cae abajo del salto del Guaira.

 

PIRATIY  :Pirati parcialidad de Indios Guaranies: los Piratines

Y=agua ( agua de los Pirati).

 

POSZUELO.

 

ITAMBEY: Itaimbe: piedra filosa (itahaimbe)

Y= agua, arroyo, rio.

 

2. RIO PARAGUAY

 

JEJUI GUASU: Jejy = tipos de palmitos y “Y” agua entonces es Jejy’y y guasu  es grande..

 

PYENDY

 

 

JEJUI- MI

 

KURUGUATY

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

. Yvyrarovana

 Es un distrito situado en el  centro  del departamento  de  Kanindeju fue  convertido en distrito por ley n° 4571 de 26 de diciembre del 2011 desafectandose de Corpus cristi. ( Wikipedia )

 

}  Yvyra= árbol

}  Ro= hoja

}  Va= el que (m.abitual)

}  Ana =anambusu

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

jejyty miri.,

 

PALABRA  INVESTIGADA

JEYTYMIR

En este departamento  hay una comunidad Indigena  denominad  Jejyty mirĩ.

}  Jejy = palmito

}  Ty= conjunto, abundancia, palmital

}  Mirĩ = ( en composición ) : pequeño, humilde ; che py’amirĩ = soy miedoso.

      Mirĩ Et. 2 = ( Tupi ) mi’irri ) plantas de familia de saponáceas.

}  Información proveida por el Profesor Pablo Velazquez, Kuruguaty

Che  py’amichĩ = oñemomichĩ. Jakyhyje jave ha’ete ñande jopýva  mba’e ipohýi  vaicha Información proveida por el Profesor Pablo Velazquez, Kuruguaty

Mirĩ = ( en composición ) : pequeño, humilde ; che py’amirĩ = soy miedoso.

Che  py’amichĩ = oñemomichĩ. Jakyhyje jave ha’ete ñande jopýva  mba’e ipohýi  vaicha

 

 

 

 katuete.

 

KATUETE,

Es un municipio y ciudad de Praguay , es un distrito creado  por Ley el 24 de mayo de 1994 a 362 km. De Asunción .Ruta 10.

El nombre se le atribuye al Dr. Encina Marin, quie en un recorrido con los propietarios de la zona buscando un sitio adecuado para la creación de un centro urbano.E xpreso al llegar al lugar en guarani “ KATUETE VOI ÁPE Oĩ PORĀTA,

2El Dr. Felino Amarilla menciono en un programa de Leo Rubin en radio ñanduti, que el litigio por la titulación de la tierra hizo el Dr. Encina Marin y el colono Brasilero dudó de la octención del titulo de aquella propiedad a lo que le respondió el Dr. “katuete koa osẽta”, cuando octubo el titulo se acordó de la frase de su abogado y desidio llamar KATUETE al lugar

 

 

Toponimia[editarLos pobladores locales conocen tres versiones históricas relacionadas al nombre del Distrito que se describen a continuación.

 

YASY CAÑY= YASY KAÑY

1  En aquellos tiempos cuando se inició el proceso de colonización de la zona en el año 1966, donde se comenzaron a abrir los senderos que posteriormente se convirtieron en los principales caminos de acceso, uno de los trabajadores encargado de la topadora le consulto a su jefe utilizando la lengua Guaraní el horario en el que dejarían de trabajar a lo que el mismo le contestó en la misma lengua “Yasy o Kañy meve”, de donde surge el nombre Yasy Cañy.

2  Otra historia cuenta que fueron los mariscadores o cazadores, quienes habían venido de lugares alejados en busca de animales silvestre que abundaban en los bosques de la zona, los que se inspiraron para poner el nombre de Yasy Cañy.

3  La tercera historia cuenta que la creación de este nombre se le atribuye a la inspiración de los hermanos Indígenas. Los pobladores cuentan que una de las hijas del cacique se llamaba Yasy, y cuando esta se hizo adolescente se escapó del rancho, y todos esos días la tribu murmuraba “Okañy la Yasy” de allí nace el nombre del Distrito Yasy Cañy.

ῐaḉῐ= calabaḉo grande ( hy’a)  YASY  KAÑY ( EL HY’A QUE DESAPARECIÓ )

 

ITANARA´

Ita =piedra

Nȃrȃra=hacer ruido las cosas con el aire o si el. ( localidad

 

Itanará

 

Itanará es una ciudad y municipio ubicada en la zona norte del departamento de Canindeyú en Paraguay.

Itanará; dicho nombre se origina de la lengua guaraní, etimológicamente proviene de Ita- piedra, Na- sufijo que significa que sea, Ej. Yvyrana, yvyna, Ra- denotación futurista, Ej, yvyrarã, Itanará: significa que sea para piedra.

La historia verbal cuenta que Itanará, era nombre de un cacique guaraní, que comendaba una tribu en una aldea de la zona, en homenaje a este jefe, se dio nombre de Itanará al arroyo de la zona. El nombre del arroyo por su vez se trasmitió al lugar.

Itanará surgió de un ranchado de exploradores de la yerba mate, la cabecera más alta del arroyo sirvió de sustentadora de agua a los incipientes moradores. La población fue surgiendo por una gravitación, Itanará no tiene fundador ni fecha de fundación.

La exploración de la yerba vino de Ñu Vera, Brasil actual Coronel Sapucaia, allí se instaló la administración central de la empresa Mate Larangeira Mendes.

El resto de la resistencia del Mariscal López pasó por este lugar, de venida de Curuguaty, rumbo a Cerro Corá, la cansada caravana de López descansó por unos días, en el campo de Itanará.

 

Ka’aguasu

 

}  GUAHORY.

      Guaho= Junco , piri.

      Ry= rio 

      Fundación 1986

}  Dr. Juan Eulogio Estigarribia.

      1- Marakana.

      2-Zanja Pypuku

      3- Campo 9  ó Neuhofifaung, 1953

      4- Colonia Gral. SStrosner , 1956

      5- Dr. J. Eulogio Estigarribia, 1989

 

Para demostrar aquello que dicen que no se puede  cambiar los

 

nombres toponímicos nada mas.

 

PARAGUARI

Paraguari  fue fundada por Agustin Fernando de Pineda  y Valdivieso  en fines de 1775 en el casco de la gran estancia que los Jesuitas tenían en el lugar, en el gran valle de Jarigua’a, con colonos españoles.

Paraguari fue ocupada  durante unas horas por las tropas del Gral. Machaín  cuando la batalla del 19 de enero de 1811 en cerrito (hoy cerro porteño)

Origen del nombre

1 -Paragua= loro del gen. Amazonia, llamado también PARACÁU

2-Paragua’i = pequeño loro , cotorra del gen. Amazonia

3- Paragua =corona de plumas que usaban  los principales de las tribus.

Ri = ry, rio, corriete de agua.

4-Paraguar, Rio de coronas , ( dicen al Rio Paraguay)A R M pg.263)

5-Paragua= {e,d, para , variedad, guag, engalanar( coronas de plumas )

6--Paragua =s, arc. Corona //guirnalda // una planta//nombre de aves,( Jover Peralta pg,110) 

ARROYO

Ka’añavẽ= ĬÑA= (chorro)

Ka’a= oñe’ẽ ka’aguyreko.

 

 

TAJARÃNDY  TAÑARANDY

 

Ha’e peteĩ tenda oĩva Misiones yvyvorépe. Nda’areiete upepe oñemoherakuã arapokoĩndy marangatu "Semana Santa".

Karai Arquitecto Koki Ruiz omba’apo ha ombyaty avano’õ, barraca-pe,  oiko ñemoha’anga Ñandejára  rembiasakue. Vokointema tuicha tuichave tembiapo karai Koki Ruiz.  Herakuãma ha Tañarandy hendive, aĝa oñeporandu chupe mba’epa he’ise Tañarandy, ahendumi karai Koki-pe oporandu umi periodista radio-pegua, ha’e ombohovái.

 

Tañarãndy: La tierra de los Irreductibles, upepe oĩgui raka’e umi teýi avave ndaikatúiva oñembohekove ambue.

Los indígenas buscarón mantener su identidad,  Sus raíces y para escapar de los evangelizadores jesuíticas.Que querían someterlos bajo su religión, se refugiaron en los montes de la zona , por ello el lugar fue bautizado  como Tañarandy que significa  (LUGAR DE DEMONIOS Ó HEREJES)

La rebeldía de esos guarani fue discriminada por mas de tres siglos hasta que la denominación de “herejes” se cambio  a la de irreductibles.

El pueblo fue fundado el 29 de diciembre de 1609 por los Jesuitas Marcial  de Lorenzana y Francisco de San Martín con la colaboración del Casique Arapysandu.

EL origen del nombre proviene de los vocablos.

AÑARETÃ(la tierra de los demonios) y

TATARENDY ( la tierra ardiente ó fuego )

1992 se funda la barraca de koki RUÍZ ( yvága rape)

Karai Koki Ruiz he’i Tañarandy he’iseha La tierra de los Irreductibles. Upévare heñói tapykueho ñe’ Tañarãndy rehegua.

 

 

 

Taja ha guembepi

Taja: ha’e ka’avo ñúre jajuhúva. Hoguepe ha hi’a ikatu ja’u. Chemandu’a che sy he’imiva’erã oĩha mokoĩchagua taja; taja ha tajarã, oĩhaicha kurupa’y ha kurupa’yrã, Manduvi ha Manduvirã, Mandyju ha Mandujurã, Kambarã. Taja ojepuru chipa ruparã pakova rogue rãngue ha tajarã katu itái ha michĩve voi

Avei jajesarekorõ jajuhuta Ava térã  mymba ha ka’avo retahápe rekohápe térã  rekohaguépe ojepuru oñembohéra haua  ñe’pehtai 

Ysyry  oĩháe = ry

Yvyatãme =kua, ty kue.

Techapyrã

Ava rehegua: Sanguinas kue

Sabalas kue

Mymba= Ñandukua ,Ñati’ũry,

Peicharõ  niko ndaikatuivointe ojepuru ñe’ẽpehẽtai ty, térã ndy oñembohéra haḡua  Ava rendakuéra  chéverõ ḡuarã ikatune  raka’e heta tajarã oĩ pe tendápe ha iñepyrũme tenda oñembohéra tajarãndy, aḡa katu hasy nunga imbohyapu ha úpevare tai J  oñemoambue ñ me, ikatu hasývegui imoñe’ẽ térã  ñe’ẽpehẽtai  ndy hi’ayḡui  ñe’ẽpehẽtai rã gui..

Ko’ã temiandu rupive  osẽ péicha  ko ñe’ẽ.

TAJARÃ= ka’avo michῐve ha itáiva

NDY =  Ty. No’õ (conjunto)