TEKOVE ASAPYRE BIOGRAFIA
Porfiria Orrego Invernizzi, karai Juan de la
Cruz Orrego Ojeda ha Adelina Invernizzi Lovera Ñemoñare
Ohecha’ypy
ára resa, 4/11/1950 peteĩ
Táva hérava 1° de Marzo yvyvore Cordillera-pegua,
Oike
Mbo’ehao Mcal. Estigarribia-pe primer
grado “A “ primer grado “B” 2° ha 3° peve, upépe osẽ ohejaréi mbo’ehao ndaikatúi rupi oñe’ẽ iñe’ẽtee ha’éva Guarani añónte, heta ohasa´asy
rire , oñemoñesu juky, mbokaja apĩ térã avatira’ỹi ári peteĩ térã hetave aravo jey jey ha ko’ã mba’e ndohupytýi ramoguáicha
imbo’ehára ojerure chupetévoi
ka’ygua pakõi ombojuajupa haĝua ojuehe ha oiko chugui mbo’y, kóva ko mbo’y omoĩ haĝua chupe ijajúri oñe’ẽ haguére Guaraníme ha omboguata mbo’ehao korapýre ha he’i varã “por hablar Guarani “
upéichaverõ jepe ndoipurúi Castellano. 16 ary oguerekórõ ou Paraguaýre ha ombojuapy mbo’epy Centro de Alfabetización N° 6 MISIÓN DE AMISTAD, Mokõi ary rire CENTRO
PARAGUYO DEL SABER-pe omohu’ã Bachiller Ciencias y Letras, vokóiete oiko
chugui Mbo’ehára Guarani Ñe’ẽmegua, Instituto de Lingüística Guarani del
Paraguáy-pe, 1986 pe omhu’ã mbo’esyry
Mbo’ekuaahára Instituto Superior de
Lenguas embo’ehaovusu Filosofia U. N. A.-pe
1985
mokõi mbo’esyry ojaporõguare heñói Ateneo aty mbo’ehaovusu
FILOSOFIA U. N. A .pe. Upete
guive omba’apo ha oñemoarandu Guarani Ñe’ẽ ha Reko rehe.
Ateneo rupive omohu’ã mbo’esyry
Mbo’erekokuaahára avei ohupyty kuatiavusu “Dr. Honoris Causa” ary 2017-pe, avei
omoñepyrũ Ateneo vorekuéra Ky’ỹindy, Táva Paraguari ha ambuepe.
Omba’apo sambyhýhararõ Ateneo vore Paraguarípeguápe 1992 guive,
Mboéhára Ateneo vore Fernando de la Mora-pe, ha´e avei mbojoajuhára noveno
departamento ryepýpe oĩva Ateneo vorekuéra,
Ky’ỹindy 1992/94, mbo’ehára
pytyvõhárarõ “Ad honoren” Instituto
Superior de lenguas Facultad de
filosofía-peguápe carrera Lic. En Lengua Guarani ary 1993-94-95 peve, actas nr° (574/93, 604/94, 605/ 95 ).
Ambue mba’apoha Funcionaria de la Asociación de Funcionarios
Públicos y Docentes Jubilados del Paraguay.
Ko’aĝaitérõ oĩ Ateneo sambyhýhara atýpe viru rerekuárõ.
Hembiapokue apytépe oĩ tembiapojepovyvy Tavarandu, ñe’ẽporãhaipyre, tenda réra
yvyrarovana, tañarãndy, jejyty mirĩ ypa’ũ jovái señorita.
Tembiapo ñe’ẽmbohasa petĩ O. N. G.-pe ĝuara tesáĩra rehegua.
Ambue ñe’ẽmbohasa peteĩ haipy ñe’ẽporãhaipyre “Panoraama do
Finnegans Wake” ( a partir de la traducción al portugués de Augusto é
Haroldo de Campos y del original al
Guarani.
Tembiapo jehechakuaa, Honor al mérito
temimbo’e mbo’esyrygua I. S. L. Filosofia-ygua, Centro de
estudios I. S. L. U.N.A. Ateneo
de Lengua y Cultura Guarani y la Sub, Secretaría de cultura
M. E. C. Festival Yvyty Poty 1ra
edición 2002, Reconocimiento y
Gratitud ome’ẽ Aso de Jubilados, Homenaje y Gratitud
Gobernación del XVII Departamento Alto Paraguay 2018. Kásokuéra, oñemoño’õva, oĩ po Ava reko
rehegua, Asuka del campo, Takuára para
Arca de Noe, katu apytu’ũroky, ohai avei
ñe’ẽpoty.
1988 guive 2019
51 seminarios, talleres, capacitaciones, jornadas de actualizaciones.
Me ayudó bastante, exitos.
ResponderEliminar